Komu bolo veľa dané, od toho bude veľa požadované. (Tomáš Hálik)

Domov » Spomíname

Spomíname

panilibova

PaedDr.Katarína Libová

9.máj 1960 – †1.december 2007

Vonku nám stromy posielajú posledné listy končiacej sa jesene, aby ju vystriedala neľútostná
zima. Štyri ročné obdobia.
Jar, leto, jeseň, zima. Taký je aj život človeka.
Medzi nás si prišla, Katka naša, ako letné slnko, čo rozjasní tvár a zohreje svojimi teplými
lúčmi každý kvietok.
Plná sily, viery v dobro, ochotná dávať. Plná odhodlania zasievať svoje poznatky a skúsenosti
do vedomia mladých ľudí. Učiť ich, vychovávať, chápať. A to sa ti aj darilo.
Celých desať rokov.
Všetci naši žiaci prešli tvojimi rukami. Na vyučovacích hodinách, v spevokole, v literárnych
krúžkoch, vystúpeniach, akadémiách, či na výletoch.
Bola si pri zrode školského časopisu, pri zrode mnohých úspechov svojich žiakov.
Ich výpočet by bol veľmi dlhý.
Poézia, hudba, spev – to bol tvoj život.
Veľa dobrých nápadov, veľa obetavej a neúnavnej práce pri ich realizácii, žiaci, kolegovia,
priatelia – to bol tvoj svet.
Dala si nám – žiakom aj kolegom – veľmi veľa.
A sme ti za to vďační. Vždy sme sa na teba mohli spoľahnúť. Priateľská, úprimná, ochotná
pomôcť, poradiť.
Ďakujeme, Katka.
Odkiaľsi ale zavial chladný, studený vietor.
Jeseň prišla priskoro a tebe ubúdalo síl.
Až ťa ten severák zlomil.
Ako vetvičku, na ktorej jabĺčka ešte nedozreli.
Odišla si príliš skoro. Krehká, tichá, sama.
Sme tu dnes s tebou a nechce sa nám veriť, že poslednýkrát.
Ešte dlho budeme počuť tvoj hlas.
Budeš nám chýbať, Katka, ale nezabudneme.
V našich srdciach ostaneš navždy.
Vždy budeš našou Katkou…

L.N.1976
Budeme si už odteraz,
môj mŕtvy, menej istí.
Pretože kde ste boli Vy,
tam chodievali čistí
jak studničku lesná zver
a za úplnku lane.
Tam, kde sa okná nekladú
a nejde na bezbranné.
Kde miera veci mierou je
a je to ako zákon.

Už tam len, tichý, chýbate.
A netušíte, ako.

( Čítanie z údelu, Milan Rúfus )

 olexova2012

PARTNERI